Únava. Takto by som asi charakterizoval tento týždeň. Asi som si odvykol, ale 8 hodín práce, následne brigoš-suit-up a tri či štyri hodiny strávené nervozným pobehovaním, pretože nikdy neviem čo skôr., su veľmi-veľmi vyčerpávajúce Večera nebýva skorej ako o deviatej, potom net a ďalšia smena s názvom Vstavaná skriňa a iné maličkosti . Do sťahovania mi chýba rádovo pár dní a chcem aby bol byt obývateľný.

Cez minulý víkend som začal s maľovaním, s aktivitou ako som pochopil pre mnohých ľudí veľmi obľúbenou. Ja maľovanie neznášam. Jednak nemám rád 200x vytierať podlahu, čistiť všetko okolo čo som upatlal farbou a jednak som s výsledkom vždy nespokojný. Prvou výzvou bolo vymaľovať obývačku s najvyšším miestom v byte (bez pár cm to je päť metrov), tak nejak som to omaľoval ale spokojný so sebou teda nie som. Program mi trochu naburalo pár ľudí, ktorí sa prišli pozrieť kde to teda budem bývať. Takže sobota bola viac-menej tréningová s dosť pomalým rozbehom. Na konci dňa som však mal vymaľovanu chodbu a polovicu obývačky. V nedeľu som sa rozbehol celkom solídne, zvládol som schodište a prípravu na pracovňu. Na obed som však skončil

Skutočne zaujímavé na mojich rodičoch je ich obetavosť. Cestujú 250km aby mi priniesli obed a pomohli vytrieť dlážky. Nemožem povedať, že by sa mi to nepáčilo ale tak trochu som mal pocit že mi nabúrali program. Mať však pohľad iného človeka, a najmä človeka tak stavbársky vyspelého akým je môj otec, je k nezaplateniu. A mať človeka tak ústretového akým je moja mama v podstate tiež. Rozhodli sme sa ísť mimo plán a upraviť aj miesta za radiátormi, čo viedlo k menšej potope. Stáva sa aj profíkom. Teda dúfam, inak by som sa cítil blbo. Ako bonus som dostal zoznam, čo všetko mám urobiť aby sa za mňa rodina nemusela hanbiť. A to si stále spomínam ako som chcel „len“ vymaľovať.

Pondelok mal môj nemecký chlebodarca štátny sviatok a tak som sa rozhodol, že tak napol budem pracovať a popri tom dobiehať zameškané čo sa týka maľovania. Podarilo sa mi vymaľovať pracovňu s drobnou úpravou okien. Veľkým a okom badateľným problémom je totiž zatekaním zničená omietka prakticky okolo všetkých okien. Večer absolvujem prvú z mnohých návštev baumarktov. Šiel som po brúsne materiály, sadrokartónový tmel a bezpečnostný zámok a kovanie. Vrátil som sa s isoprop izoláciou a lepidlom na polystyrény. Chýbajúce sústredenie a fyzická únava ma donútili urobiť chybu v tom, že som si nezameral vhodové dvere a tak som kovanie a zámok nemohol kúpiť. Aby toho všetkého nebolo dosť pri prakticky poslednej úprave elektriky (vypínačov) na mňa padlo zrkadlo. Dúfam že mi tie črepy prinesú štastie, pretože tá krv bude vážne chýbať

Pendlujúc medzi Francouzskou a Rybářskou je náročné, necítim sa však že by som už mohol mať v novom zázemie ktoré potrebujem. V utorok som sa pustil po obede a 7 hodinách práce pre milované IBM do úpravy okien – teda brúsenie starej omietky okolo a snahe urobiť to tak aby som sa zaobisiel bez tmelu. Hrozné je že sa výsledok človek dozvie až na ďalší deň, keď to včetko vyschne. A už tera ma máta predstava, že to nebude vyzerať dobre a tak to budem robiť znovu. Čo naštve, lebo času je málo. Stihol som urobiť ešte prípravu na maľovanie spálne. Vynechávam teambuilding a idem sa radsej najesť domov. Predstava cenového návrhu vstavanej skrine mi berie apetít

Streda je večer zasvätený rébusu, konkrétne skrini z IKEA ktorá putuje ku kamošovi. Keďže ju ale nedostaneme von, a neprevezieme vcelku, musíme ju rozmontovať. Kto to už skúšal vie, že opätovné bezproblémové zloženie tohto typu nábytku  je niečo také ako keď vám váš etno sused vynesie novú LCD TV hore do bytu a ďalší deň nie je byt vykradnutý. Proste je to zázrak.

Dnes som si vymyslel, že štvrtok večer si nechám na dôslednú prípravu a prípadnú korekciu omietky okolo okien. Piatok verím v 16 hodinový maratón dýchania prachu, lietania s mopom a preklínania primalexu. Pomedzi to musím ukončiť zmluvu s EON a JMP a odovzdať byt na Francouzské. A trandada-dáááám. Sobota bude deň D. Teda dúfam, pretože inak som …hmm.. ako to nazvať.. v srabe

Verím že to dobre dopadne 🙂 Nič iné ako veriť mi predsa neostáva

Advertisements