Dnes to znova bude o mne, ale nebude to vôbec nijak depresívne písanie. Je síce fakt že štvrtok som sa necítil ako king & queen of cheese, ale ako je to u mňa zvyčajné, bola to kombinácia viacerých vecí, ktoré u mňa zavážia. Veľká časť boli trochu obavy z projektového plánu zvaného „sťahovanie“, nejak sa k tomu prihodilo čosi počas týždňa (viac v poste The past is the past ). Samotné úpravy a sťahovanie som zvládol v piatok a v sobotu, o tom ale niekedy inokedy.

Faktom je že som z Brna odchádzal spokojný a prekvapivo vyrovnaný. Unavený z prakticky 8 hodín lietania hore a dole schodmi, ale stihol som všetko čo som potreboval zvládnuť. Vyrazil som niečo pred piatou opojený arómou thajskej sladkej sójovej omáčky, ktorá sa mi pri sťahovaní vyliala do kufra. A neviem či to nebolo práve ňou. Neva, výsledok bol dôležitý. Spolu so mnou cestovalo pár sák a dva obleky, ktoré som s veľkou slávou viezol na Vrútky, keďže ešte nemám vstavanú skriňu a pár drobností, na ktoré som nejak zabudol pri sťahovaní. Jednou z nich bol aj cylinder z Moulin Rouge mejdanu z decembra 2009.

Skvelé na diaľnici Vyškov – Kroměríž je v sobotu prakticky nulová premávka. Po dobu 15 minút som nestretol žiadne auto a tak som mal čas trochu premýšľať. Popri cylindri (ktorý sa namiesto povaľovania na sedadle ocitol na mojej hlave) som našiel aj staré CD s MP3, ktoré som nepočul asi dva roky. Kapely ako Switchfoot, Matchbox Twenty, Eve 6 a podobné tu ľuďom moc nehovoria. Mne však pripomenú, ak správne počítam tri Memorial Day, ktoré som zažil v amerike. Tam je tento deň akýmsi neformálnym začiatkom leta, mnoho ľudí najmä študentov sa sťahuje. Ja som bol tento rok jeden z nich. Nič špeciálneho sa síce nedialo, ale zrazu som mal zhruba 82% boost k nálade

Me as a P.I.M.P

Pohľady kolegov vodičov, respektíve chodcov na chlapíka v cylindri, slnečných okuliaroch snažiaceho sa chytiť aspoň refrén revúcej hudby boli skutočne širokospektrálne – od úsmevov až po zdesenie, že či mám na zadnom plate vajíčka, alebo som úplne nový level strejdu v klobúku, ja som si však užíval svoj deň.

Kombinácia myšlienok, spomienok a neuveriteľnej pohody za volantom viedla k tomu že som zodpovedal pár najmä spoločenských otázok. S výsledok pre mňa dobrým – nových mostov síce mnoho nie je (ak nerátam panie susedy vo veku cca 70 rokov) ale žiadne existujúce páliť nebudem. A v konečnom dôsledku som si vynadal, že som nad tým vôbec uvažoval

Cesta za rodičmi, najmä v takomto rozpoložení, je pre mňa vždy zážitok. Preto som sa rozhodol v Prerově, že sa trochu zveziem. Určite si každý vie predstaviť križovatku, jedným smerom je to kľukatá a adrenalínom nabitá cesta a na smer druhý je to síce rýchla, rovná ale nezáživná cesta. A asi všetci poznáte moju neobľubu diaľnic. Pretože cesta je často cieľom. Pretože som vedel že či prídem k rodičom o ôsmej alebo pred pol deviatou, žiadny rozdiel v tom nebude. Pretože mňa tie kľukaté cesty proste lákajú. Jednoduché cesty nechám iným.

Na hrane niečoho čo sa u môjho Accentu dá nazvať jazdné vlastnosti som si skutočne vychutnal motorkármi veľmi obľúbený úsek Osíčko – Val Mez. Doslova kričiac od zábavy do zákrut, prudké výjazdy, radenie zo štyri na dva.. Asi som to potreboval. A veľmi som si to užil. Už len lietanie je krajšie 🙂

Trochu som pozabudol na tradičné sobotné stretnutie s dlhoročnými kamošmi, futbal sme nakoniec nehrali (vytrvalé dažde sa podpísali aj na našej sokolovni), náhradný program bol však dostatočnou satisfakciou. Ako som písal pred pár dňami, včera to bolo obdobné: Today wasn`t a bad day after all

PS: a aby bolo jasno, na spomenutom CD som našiel aj toto. A bolo to aj po rokoch paráda. Do not try to judge me 😀

Advertisements