Je to už pár dní čo som sa sťahoval. Tento týždeň mám samé premiéry – prvá noc, prvá epizóda seriálu, prvá cesta do práce autom aj busom (vrátane prvej dopravnej zápchy). Čo ma ešte čaká je prvý kúpeľ a prvý dopis do schránky. Na oboch sa intenzivne pracuje. Samotné sťahovanie bolo viacmenej pohodové a to aj vrátane transportu mŕtvol, bez ktorých sa ani v novom nezaobídem

Dnes som si povedal, že mám trochu sklz. A je to tak. Je síce fakt, že utorok mi zabrala práca okolo izolácie a montovanie postele. Podarilo sa a tak mi prišli v stredu vypomôcť s nahodením radiátorov Flája  & Pavlík. Čo znamená, že po dodatočnom preskúšaní tesnosti a naplnenia systému vodou a antikoróznym prostriedkom (medzi nami ehm profi remeselníkmi známy ako Topekor) budem schopný mať teplú vodu. Posledné dni to bol vždy workaround a hygiena dostávala ranu pod pás.

V každom prípade som rád, že som dnes stihol konečne vybaviť a objednať vstavanú skriňu, aj ked na ten chaotický bordel si začínam zvykať. A sám pred sebou ospravedlňujem aj to že som v podstate nevyložil nič z mnohých krabíc, ktoré sa tu povaľujú. Sám sebe závidím ten pokoj, keď mi pani povedala že zmeny ktoré som si vydupal budú stáť o 4 000 kč viac a spolu sa teda dostávame pomaly na cenu mierne jazdeného Hyundaia. Beriem to ale športovo a nenápadne naznačujem partnerom v Nemecku, že by nebolo zlé ich znovu vidieť. Takže sa nasledujúci týždeň upracem do Hannoveru, čo znamená že nebudem prekračovať krabice, vždy za mnou bude niekto upratovať a zarobím par bubákov navyše. A áno, hovorte mi materialista, ale bohužiaľ firmu svojím upreným a žiadostivým pohľadom nevyplatím. Skúsiť to však môžem.

Takéto testovacie bývanie má svoje výhody, človeka aspon netrápi neporiadok a povedzme si úprimne aj čas usporený na upratovaní je dobrý bonus. Bojím sa napísať, že som zvedavý ako bude vyzerať verzia 1. Je ale fajn, že aj včera som dostal pár podnetných typov, nad ktorými sa určite zamyslím. Vďaka

Dúfam, že kým odídem na dovolenku do Talianska (začiatok júla) budem sa môcť poplácať po ramene pretože už budem mat sedačku, vstavanú skriňu a najmä nápad ako to tu bude vyzerať. Pomaly sa to rysuje, ale chcem sa vyhnúť kompromisom.

Jednou z dnešných posledných „čelenží“ bolo získanie schránky. Finta totiž bola v tom, že na 15 bytov je 15 schránok ale ani jedna nebola voľná. Predseda družstva s titulom inžinier ich počet prerátaval asi 3x, z čoho som začínal mať mierne obavy či je tým pravým na svojom mieste. Nakoniec sme došli na to, že jedna rodina má schránky dve. Potužený Warsteinerom (pomocníci včera začali a nedopili, no predsta to nevyhodim že) som šiel poprosiť (následne požiadať) o uvoľnenie schránky. Znova sa potvrdilo, že keď už nič iné, tak mám úspech u žien 65+ doslova zaručený. Otvoril totiž starý pán a po malom intre z moje strany mi spiklenecky tvrdí, že „ona je nemka a nechce aby on videl aké dostáva listy“ , nakoniec som si však mohol pokecať aj s pani bytu, tej som dva dni dozadu pomáhal s nákupom a takže to skončilo spôsobom „aha, to vy ste ten slušný mladík, pravdaže si môžte zobrať jednu schránku, chcete tú zo zámkom? Tu je kľúč …“ No proste to nebolo nijak zlé a tak vyškrtávam znova jednu položku z check-off listu

Po solídnej večeri (napadlo ma to cestou z Hornbachu, tak som sa zviezol do Gazeba, hééč) som sa pustil do tlakovania a konfigu kotla a kúrenia. Takže od programovania riadiacej jednotky, cez napustenia a odvzdušnenia až po aplikáciu spomínaného Topekoru. Záťažová skúška dopadla výborne, teraz som si už istý, že v zime nebudú problémy. Je tu hrozný hic, ale som moc spokojný že to funguje ako má

Dopisujem tento záznam, popíjam čaj a zo spálne mi znie Alter Bridge. A začínam byť celkom uvoľnený. Pretože začínam mať pocit, že to  bude všetko fajn

Advertisements