Dnes to bude o nás, o chlapoch. Keďže sa nejak nedokážem úplne odpútať od svojho malého ja, pôjdem na to pomaly a budem rozširovať okruh o čom píšem. Téma ma napadla pár dní dozadu, ale utvrdil som sa v tom znova včera a dnes.

Každý z nás chlapov ma niečo čomu hovorí koníček. Teda dúfam v to. Niečo, čo vyčnieva nad veci každodenné a niečo k čomu sa radi vraciame, ba priam tešíme sa počas celého dňa. Niečo v čom sme dobrí, možno priemerní, prípadne zufalo slabí. Ale stále niečo čo si ceníme a snažíme sa tomu venovať

Minulý utorok počas krátkej zástavky u rodičov som trochu upratoval veci. A narazil som na pár krabíc. Dodge Charger ´69, Mig 15 a M163 Vulcan AA. Väčšine ľudí to nepovie vôbec nič. Nad krabicami podobným týmto som kedysi strávil mnoho času a práve teraz som premýšľal či sa k tomu niekedy znova dostanem. Možno sám, možno ako strýko, možno ako otec. Tak ako môj strýko mi vo veku 6 rokov podaroval pár krabíc so stavebnicami lietadiel na ktoré už nemal čas. Jeho veľké hobby prešlo na čas na mňa. A dúfam, že raz veci, ktoré mi po tomto super koníčku ostali, venujem mladému chlapcovi ktorému to urobí radosť. Pretože každý z nás potrebuje niečo čím zamestná myseľ a ruky. Veci ktoré sa nám spočiatku nedaria, ale postupom času určite prídeme na to ako tam nechať srdce a urobiť maximum. Pretože ak chlap nerobí pre danú vec to najlepšie, nezaslúži si uspieť

Asi veľa z vás zachytilo hroznú udalosť v Bratislave, ktorá sa udiala 30.augusta tohto roku. Chlapík, ktorý žil sám dostlova popravil mnohopočetnú susedskú rodinu a keď sa dostal vonku, začal ostreľovať všetko čo sa pohlo. Dôvod prečo tak urobil nikto nevie a zrejme nikto nebude vedieť. Samotár a člen klubu športovej streľby. Sám som už skúsil mnoho zbraní a nikdy som neprestal mať pred nimi rešpekt. Nikdy som si neprestal uvedomovať, že zbraň je primárne skonštruovaná na to aby niekoho zabila. Aj napriek tomu ma neprestali zbrane fascinovať. Zrejme však dotyčného strelca fascinovali viac. A v jeho živote nebolo okrem zbraní nič iného. To že nikto nevie prečo to urobil znamená jedno – nikomu to nepovedal. Každý chlap potrebuje niekoho iného, komu sa môže zdôveriť a požiadať o radu. Tento osamotený bastard nikoho nemal.  Nikoho, koho by zaujímalo čo sa s ním deje. Chlap je člen svorky, nedokáže existovať sám. Nazvite to wingmanom, brachom, kamošom. Je to proste ten ktorý nás sprevádza, podporuje nás a dôveruje nám. Pretože chlap potrebuje nielen dôverovať, chce aby mu bolo dôverované.

Cez víkend som si spomenul, že rekonštruujem byt. Je to úplne náhoda (aj tie sa stávajú) ale na ceste na svadbu som si v jednej obci všimol totalne rozflaknutý barák, ktorý vyzeral akoby v polovici jeho stavby si majiteľ povedal že s tým končí. Je to zváštne ale moc som sa tešil naspäť do Brna a premýšľal som do čoho sa znova pustím. O tom však nechcem písať. Každá aktivita na zveľaďovaní domácnosti u mňa naráža na jednu vec. Na mojej závislosti na otcovi. Na jeho radách, podpore a v neposlednom rade aj na prostredí a náradí. Až donedávna som nevedel oceniť výhodu domácej dielne s nepreberným množstvom materíálu, náradia a zariadení. Musím sa priznať, že sa ohromne trápim už vtedy ak potrebujem čosi odpíliť a prebrúsiť. A to nehovorím o drobnostiach typu hmoždinky, skrutky alebo v podstate odpadu vo forme klasického two-by-four (teda obligátneho kusu dreva s tisícnásobným použitím). Ani neviem kedy to bolo, ale od otca som dostal ten najlepší dar aký môže syn dostať. Dokona si dovolím tvrdiť, že má dostať. Je to kufrík s náradím. Tak skvelá a praktická vec. Tá vec, ktorá múžom dáva silu a moc. Ako starnem (ehm dozrievam) prestávam sa brániť technickým prácam. A som za to vďačný. Byť sebestačný je vec skvelá. Byť schopný pomocť niekomu inému je vec ďaleko zaujímavejšia. Každý chlap by mal mať svoj kufrík s náradím. To je vec, ktorá z nás robi správneho chlapa. Vedieť čosi z elektriky, čosi z murárčiny. Mať to privilégium povedať “to nebude problém, zbehnem si po náradie”.

Bytie chlapa je proste jednoduché. Ale nikto nikdy netvrdil opak. To čo z nás robí chlapov sme my sami. A aj keď dennodenne stretávam nagelovanych blbečkov, gaučových kovbojov, prípadne hlavohrude s dvoma ľavými rukami, stále dúfam že podstata a obraz toho bežného chlapa nevymizne. Nech nás sprevádza sila 🙂

Advertisements