Aby som nadviazal na krátky a viac-menej nič nehovoriaci titulok z telefonického updatu môjho milovaného FB (som proste FB biatch, nesúďte ma), tak to skúsim teraz trochu rozviesť

  • Ďakujem že si mi otvoril oči a zbavil ma predsudkov, pretože dovtedy som žil v presvedčení že šikmé oči mi nesedia
  • Ďakujem za to že ani po 20 cestách do Hannoveru a naspäť mi nedávaš dôvod prekopnúť ti blatník pretože si ma nechal niekde v noci a v zime čakajúc na odťahovku v odstavnom pruhu
  • Ďakujem že si naštartoval po týždni stánia v treskúcej zime a v 27 stupňovom mraze si odviezol mňa a otca do Bratislavy, pretože vtedy šlo skutočne o život
  • Ďakujem že si nám bol spoločníkom v Chorvátsku, Nórsku a Taliansku. Dovolenky to boli skvelé a za tvojim volantom to bola vždy pohoda
  • Ďakujem, že si ma naučil hospodárť s peniazmi. Bolo to vlastne prvé upísanie sa diablovi zvanom Banka
  • Ďakujem že si bol dôvodom aby som si vybavil prechodný pobyt v ČR, pretože so slovenskými značkami by všetko bolo akési komplikovanejšie
  • Ďakujem že si mi prepačil školácku jazdeckú chybu, pretože som človek a mám právo robiť chyby. Bez toho by som tu dnes asi nebol
  • Ďakujem ti za to že aj keď som sa viackrát stratil, vždy z toho vyšli nové skúsenosti
  • Ďakuejm že si ma presťahoval do miesta ktorému už konečne môžem hovoriť domov, a ospravedlňujem sa za pach thajskej omáčky ktorá bude asi naveky dávať kufru charakteristickú vôňu
  • Ďakujem za všetky cesty nocou, pretože to je môj čas. Ten pravý moment kedy všetko čo ma štve môžem hodiť za hlavu. A rozvýjať svoje potrhlé teórie
  • Ďakujem za všetky cesty na koncerty, za nákupmi, za ženckými, za kamošmi, za rodinou a tak podobne. Človek by neveril koľko dôvodov môže mať presun z bodu A do bodu B.

A v neposlednom rade ďakujem že mi dávaš slobodu, ktorú potrebujem. A čo ten zvyšok? Všetkých tých 99 999 km boli zážitkom a verím že to stovkou nebude končiť. Uvidíme sa spoločne na cestách. Minimálne ja sa už teším

Advertisements