Privítanie v NYC je proste tradičný príchod do veľkomesta v USA. Tak trochu obavy či všetky tie šialené bezpečnostné predprípravy uznajú a imigračný úradnik dostal v noci od svojej hispánskej partnerky všetko čo potrebuje na to aby síce rezervovane, ale s iskrou patriotizmu v oku rozdávaval do pasov „Admitted“. Ten pocit je tažko opísateľný a neopadáva ani prechádzaním okolo FDA kde zbavujú českých a ruských turistov od paštík a klobás, ktoré doniesli do krajiny burgrov. Malé ale oprávnené napätie nakoniec – áno, batožina je tam, v pôvodnom stave a tak je čas vyraziť smer mesto. Pretože JFK je od Mahattanu vzdialené asi 16 míľ (Áno, budeme sa musieť naučiť počítať v imperáalnych mierach), treba sa poponáľať. Vačšina príletov je večer a 6 hodín časový posun spolu s letom vás poháňa smer posteľ

 

Spôsobov ako sa dostať do centra je viacero, najvhodnejší sa mi javila kombinácia Air Train a metra. Určite pohodlnejší je taxík, do centra Manhattanu by som však doporučil pripraviť si 50 USD a nejaké to dýško. Trasa A metra je to najlepšie čo človek v NYC z dopravy uvidí, včetko ostatné má punc správnej nazvime to rustikálnosti a patiny. Zvyčajný je prestup pod WTC, treba podoknúť že na rozdiel od Chicaga je absolútna väčšina zástaviek bezbariérová, takže ani cestovateľom v vačším počtom batožiny to nebude robiť problém.

 

Metro je jedna z vecí ktoré treba v NYC zažiť a určite sa ním treba previezť. Pre včšinu z nás postačí linky z Manhattanu do Brooklynu, drsňáci a potenciálny sponzori mult-kulti osadenstva môžu skúsiť  linku smer Queens alebo Bronx. Všetky pravidlá o metre v NYC sú pravdivé, dodržiavať ale treba najmä jedno – nepútať extra pozornosť, nerozhliadať sa až príliš okate a najmä nečumieť pasažierom príliš do očí

 

Náš príchod do NYC bol teda v znamení metra. Relativne rýchlo (hodinu a pol) vo večerných hodinách, s prestupom pod WTC. Smerovali sme na severný  Manhattan kde sme mali ubytko na West End Ave, čo je na úrovni 102 ulice. Teda severný roh central parku. Jeden blok od Broadway, ulice ktorá sa tiahne naprieč celým Manhattanom. Ulica ktorá nikdy nespí a ulica na ktorej sa v podstate nedá nájsť miesto na parkovanie. Ono celé okolie 102 ulice bolo peklo a nájsť čo len jedno miesto v okruhu 3-4 blokov je skutočne zázrak. Teda ak do NYC, tak nie autom :-0

 

Prelomená posteľ a sprcha na chodbe. Spoločný menovateľ mnohých hostelov v amerických mestách. Ale nebrať to za 150 dolárov pre dvoch na 4 noci by bol hriech. Spať sa tam však dalo. Ako honeymoon suite by som to ale nedoporučil. Americké hostely sú síce lacné, nachádzajú sa až na výnimky v starých budovách a v absolútnej vačšine majú žalostnú úroveň. Človek by tam nemal ísť s veľkými nárokmi, ide najmä o to niekde prespať a dať si sprchu. A to Westend Studios splnili

 

Day One

Prvé ráno v amerike sme začali skvelými raňajkami v rohovom dineri a zobrali sme to pekne po americku 😀 miešané vajcia so slaninou, káva a samozrejme muffin. Proste perfektný štart do trochu upršaného dňa. Začali sme central parkom a po pol dni korzovania sa sme konečne našli cestu von. Zhodou okolností pri múzeu moderného umenia. A to sme este chvíľu bojovali s davom, ktorý za niečo prostestoval. A zobrali sme to pekne pomaly s otvorenými ústami smerom ku Ground Zero. Keďže sme akosi narazili na 5th Avenue, skrsol tam nápad prečo netratiť pár bubákov a podporiť americkú ekonomiku. Plán bol teda smerovať braodwayom k Macy`s a následne k Century 21. Mno, trochu ma to sklamalo. Ale dá sa tam vybúriť. Obed bol v malom dineri oproti Madison Square garden. na ten burger sa ťažko zabúda. A hneď za tým NY Stock Exchange a Wall street – miesta kde sa pori peniazoch točia aj iné veci. Napríklad filmy. A jedného sme boli svedkom. Ten deň nám ešte chýbal zlatý klinec. A tým mal byť piedestál architektúry a koštrukčného umu – Brooklyn Bridge. Viditeľný odvšadiaľ, problém bol však že sme pol hodiny hľadali ako sa na most vôbec dostať. A prejsť ho je časovo náročnejšie ako sa môže zdať. Z Brooklynskej strany však nočný pohľad na Manhattan doslova berie dych. Večerná jazda z Brooklynu do central parku má svoje čaro. Takže znova bod zo zoznamu bol splnený

 

Day Two

Kto chce vedieť fakty o Empire state, nájde si to na Wiki. Kto chce aj tie nudné, pozrie si HIMYM 😀 A si chce len užívať vystúpi na Herald Sq a postaví sa do fronty. Skúste sa tam dostať do 10.00 po tomto čase to môže byť dosť frontuózne. Interíer je proste nádherný. A výhľad? To sa nedá opísať. Sears Tower v Chicagu je výrazne vyšší. Ale mať pod sebou NYC je paráda. A pridalo by tomu možno navštíviť to po zotmení. Snáď nabudúce 🙂  Zostúpiť dole na zem je sklamanie, ale to za chvílu prejde. S hlavou v oblakoch smerujeme k Grand central station, a Rockefeller Centre. Zrazu sa dostávame na križovatku kde je aj na newyorské pomery dosť ľudí. Áno, the Times Square.

A ak som si povedal že vrchol dňa bude Empire state na Times square mi padla sánka. Všetky farby spektra zastupovali tisíce turistov, domácich a neodmysliteľných NYC cabs. Hneď vedľa mega-giga McD sme zakotvili v malom Starbuckse (dobre, dobre globalizácia je zlá vec) Popri sídle časopisu Playboy k Radio City. Každá ulica je nový zážitok a skutočne každý blok si treba vychutnať. Zasalutovať pri pamätníku veteránov, zastať pri sídle Spojenych národov, dať si poctivý hot dog (teda franks, onions, sauerkraut) od pouličného predavača s tak klasickým vozíkom. To je ten pravý New York. Nie sa odfotit pred Louvrom alebo niekde pri vodopáde. Každý meter v NYC žije akosi svojím životom ale dohromady to dáva nehorázne parádny mix

 

Day Three

Deň tretí začínal slnkom a to znamenalo že musíme k veľkej dáme. Nekonečné fronta sa rýchlo rozptýlila (pár ľudí a školských výletov sa ním podarilo predbehnúť) a nasadli sme na loď ktorá jazdí trasu Battery park-Ellis Island – Liberty Island. Na Ellis island je múzeum imigrácie, majú tam krásne trávniky ale je tam trochu nuda. Teda aby som nebol pochopený zle, múzeum je skutocne skvelé a zachytáva veľa príbehov. Jedno z lepších múzeí ktoré som v USA navštívil. Problémom ale je že okrem neho sa človek na ostrove nikam nepohne, všetko je zavreté. Asi tam úrady čakajú na príval osuškárov, ktorých už nebude baviť čakať vo fronte na 40 pannien kdesi doma v Afganistáne. Teda prebehnúť múzeum a naskočiť na loď smerom Liberty island kde postáva ta najsledovanejšia žencká na svete. Ostrov je to malý a okrem pár baráčikov a aj na americké pomery dost velkej ženskej tam nič nie je. No vlastne je tam veľa zábradlí, stanov a high-tech star trek techniky na kontrolu návševníkov. Kontrola tam je skutočne dôsledná a nebál by som sa to nazvať extrémom. Ale socha slobody je symbol ameriky a tak to akceptujem. Návšteva stojí za to, celý podstavec je vlastne múzeom z doby keď sa socha stavala, je tam plno historických fotografií z prelomu storočí. Výstup je dnes možný len pod sandále, do čelenky je treba buďto vyhrať Stanley cup alebo zviesť prezidentovu dcéru. Do pochodne sa dostať myslím nedá. Nevadí. Na všetky svetové strany sa otvára krásny výhľad a preto doporučujem plány navštíviť sochu vždy prisposobiť počasiu a vybrať ten najkrajší deň.

 

Z takého výhľadu človeku vyhladne. A je to New York a konkretne Mannhattan kde na par štvorcových míľach je možné ochutnať všetky chute sveta. Z Battery parku je to asi míľu do centra Chinatownu (teda asi 15 blokov), teda prechádzka južným Manhattanom. Chybou by však bolo prejsť okolo asi najemotívnejšieho monumentu v amerike – Ground Zero. Vyzerá to a v podstate to je stavba, kde sa pripravuje akýsi pamätník. Človeka skutočne ale pohne rituál hasičskej posádky každý deň, ked menia stráž pri troskách WTC. Spomienka na obete je kúsok ďalej, v kaplnke St Paul`s kúsok od Broadway. To mierne zdržanie nejak spôsobilo že hlad nejak prešiel. Chinatown je skvelá. Uznávam, že v San Fran je väčšia, ale v NYC je paráda to že človek prejde ulicu a je v Little Italy. V sicílskom rytme, s typickou talianskou otvorenosťou a pohostinnosťou už nebolo možné odolať a nechali sme sa odchytiť na absolútne skvelú pastu. Rozhodne doporučujem vynechať všetky McD a BK a skúsiť v NYC kuchyne nepálske, thajské, indonézske a arabské. Alebo hoci ja poľská, nórska alebo africká stojí za hriech

 

Tento deň ale ešte nekončil – čakal nás ešte dôležitý termín v požičovni National . Po príchode tam sa osvedčil klasický postup. Naše rezervované miniauto (holt cena bola neprekonateľná) nebolo a tak sme dostali ugrade. A aby sa nepovedalo tak rovno o dve triedy. Cestovali sme teda akýmsi Superbom od Mitsubishi. Musím sa priznať, trvalo mi pár blokov kým som si znova zvykol na automatickú prevodovku. Ale je to ako s bicyklom, človek to nezabudne. Trochu sme sa previezli okolim 102 ulice, pretože ako spomenuté vyššie bolo to skutočne náročné nájsť tých 5 metrov na odstavenie nášho spoločníka, nakoniec sa podarilo zaparkovať len 4 bloky od hostelu 😀 Mission accomplished. Teda až na jednú drobnosť – náš Galant mal značky z New Jersey. No pretrpeli sme to 😀 Večer trochu oddych a prechádzka popri Hudsone a dlhý spánok. Pretože náš roadtrip vlastne len začínal

 

 

Advertisements