Je päť hodín ráno a ja zbieham schodmi viktoriánskeho domu na prechvapujúco tichú ulicu. Jeden,blok, druhý, další. Môj vektor pretína uplne iný svet. Spoločenky unavený kravaťák, skupina rozjarených mladých dievčat a čínsky párik. Toto je Broadway severného Manhattanu dňa 20. mája 2009. Moment kedy je načase rozlúčiť sa s veľkým jablkom,moment kedy začína náš roadtrip

 

Tie štyri bloky k zaparkovanému Galantu boli skutočne rýchle. Naloženie vecí tiež, aj keď po pár nákupoch nám akosi narástla batožina. Vyrážame načas, dnes to je dosť náročný program. Ak keď ranná špička ešte nehrozí, smerujeme cez Bronx a rieku Hudson do New Jersey. Štát ktorému hovoria krajina dialnic a obchoďákov. Prechádzame most Georga Washingtona smer NJ Turnipike a následne Philadeplhia. Dnešným cieľom je Washington DC avšak s viacerými zástavkami – prvou bude Atlantic City. Akési Las Vegas východného pobrežia, nad čím sa musím teraz pousmiať. Možno to bolo časom návštevy, možno mimosezónnou návštevou, ale v AC doslova chcíp pes. Je to mesto skutočne postihnuté recesiou a šetrením návštevníkov. Prichádzame do mesta niečo po osmej ráno, parkujeme kúsok od boardwalku, na dosah od stavby dalšieho resortu. Čas sa najesť. A tu som zažil jeden z najsilnejších zážitkov v Amerike. Smerujeme do malého dineru. Obsluha žoviálna, hostia výlučne stavbári. Dávame sa do pokecu s majiteľmi, za chvíľu máme pred sebou raňajky s takou kalorickou hodnotou, že človeku hrozí energetické embargo spojených národov. Pancakes s džemom, klobásami, mäsom. K tomu všetkému džús, čaj. Kafe už nezvládame a tak si ho dávame zabaliť so sebou. Tak skvelí a pohodoví ľudia, ten deň nemohol začať lepšie. Boardwalk je zaliaty slnkom. Je stále chladno, ale krásne slnečno. AC sa prebúdza a vysoké budovy kasín a hotely vyzerajú majestátne. Ale na to že do Memorial day kedy začína sezóna ostáva už len 6 dní, je to celé akési spustnuté. Niečo mi hovorí, že prísť sem o tri roky skôr, stálo by to skutočne za to. Prechádzka je to však perfektná a je stále čo obdivovať. Quarter pre štastie mizne v jeddnom z tisícov jednorukých banditov. A ukázalo sa, že to bola dobrá investícia

Oficiálny titul štátu New Jersey je The garden state. A nemôžem povedať že kecali. Cesta na polostrov Cape May je obkolesená lesmi a krásnym výhľadom na oceán. Pochopiteľne treba zvoliť pomalšiu trasu a vyhnúť sa Garden state parkway. Do Cape May dorážame v čase obeda, po zrelom zvážení stavu zásob z monstróznych raňajok obed posúvame na neurčito. Pokojné a romantické miesto. Tak je možno definovať toto malé mestečko s majákom. Kto má rád prechádzky po pláži, príde si na svoje. Kto sa rád kúpe v oceáne, tiež. Pochopiteľne na kúpanie je koniec mája ešte trochu priskoro. Pláž je zaliata slnkom, spenená voda omýva členky. Piesok tak príjemne hreje. Toto je miesto tak nabité energiou že sa mu človek nesmie vyhnúť

 

Asi hodina jazdy nás delí od Philladelphie. Jedno z najstarších amerických miest, ktoré je kombináciou historického centra v anglickom štýle a predmestí popri ktorých vyzerá brnenský Cejl ako Malibu. A to stačilo jedno zlé odbočenie a človek sa nestačí diviť, 160 koní Galantu sa opiera do prachu a nechávame predmestie svojmu osudu. Toto je to mesto ktoré dalo amerike ústavu? Moja rada znie vyhnúť sa akýmkoľvek pokusom o prieskum kúltúry predmestí Philly a sústrediť sa na historické centrum. Krásne udržiavané tehlové domčeky, anglické záhrady. Trochu trvalo ale našli sme – The liberty bell centrum kde vysí Liberty bell. Zvon ktorý sa rozoznel po podpísaní koštitúcie v roku 1776. Centrum sa dá prejsť za 2-3 hodiny a komu vyhladne, mal by skúsiť tunajšiu špecialitu. Ono je to asi napísané chybne. Človek ktorý príde do Philly musí skúsiť tzv Cheese steak. Nie je to flák mäsa a pár znýmych mi napísalo že to vyzerá ako bageta z hladového okna. Podľa sprievodcov sú vo Philly dve miesta kde to treba skúsiť – My sme boli u Jima (roh South a 4th street)  a bolo to niečo neskutočné. Doporučujem klasický s cibuľou a hubami. Na prízemí reštiky to vyzerá ako pochybný trucker stop, hore o nič lepšie. Tam však steny zdobia pozdravy známych osobností, ktoré mi dávajú za pravdu. Cheese steak u Jima je jeden z dôvodov prečo navšítiť Philly. Okolie je tiez uplne prefektné. Všetko v štýle Art deco. Akoby sa tu na chvíľu zastavil čas. Mnoho svelých príležitostí dať si pretzel, kafe alebo panáka.

Je neskoré poobedie a nás čaká ešte 140 míľ do Washingtonu, kde je booknutý hostel. Pri Baltimore sa pripájame na interstate, začína sa zvečerievať. Hlavné mesto za tmy je krásne a neodpustíme si previezť sa popred Kongres a Lincoln memorial. Náš hostel (Allen Lee) je umiestnený asi 15 minút pešo od  Bieleho domu v rohovom viktoriánskom dome. Po dlhom dni príjemné prekvapenie fo forme skutočne pekného a čistého ubytovania, toto je prvý a zrejme posledný hostel v USA ktorý môžem s pokojným svedomím doporučiť. Vlastná kúpelňa, pohodlná posteľ a všade voňavé koberce bez prachu a škvŕn. Tak netypické pre hostel. Večer pri potulke okolím vrážam do policajta, ktorý ma upozoňuje na strikne spoplatnené parkovacie zóny. Nič neriskujeme – ráno ide auto do podzemných garáží. Päťnásť dolárov je nič v porovnaní s odťahom alebo parkovaním v temnej uličke kde mi pri rannom sondovaní ako vybabrať s poplatkom za parkovanie doslova cez nohy prebehla poriadne rozvetvená rodinka krýs. Predstava ako majú viacchodový obed na elektronike nášho Galanta ma rýchlo presvedčila že podzemná garáž je to optimálne riešenie

 

Len pár blokov na juh je National mall. Teda aby ste ma nepochopili zle. Najprv som si myslel, že je to nejaký obchoďák. V skutočnosti je to asi míľu dlhý park ohraničený na západe Lincolnovým memoríálom (socha sediaceho prezidenta) a na strane východnej Senátom (Capitolom). Približne uprostred tohto rezanca je Washinghtnov monument (obelisk) a hafo muzeí. A najmä pekný a relatívne tichý park, kde sa ráno ráno kravaťákmi preplietajú  joggujúce slečny. Cez Pensylvannia avenue sme za chvíľu pri Bielom dome. Respektíve pri mnohých plotoch a policajných kordónoch za ktorými sa skrýva Biely dom. Najlepší výhľad je z jeho východneho krídla od Ministerstva financií. Je tam relatívne rušno, vždy sa nájdu organizované a neorganizované skupiny turistov, okoloidúcich a protestujúcich. Obed odbijame priamo na ulici a pokračujeme Pensylvania avenue ďalej k autu a vyrážame smer Arlington. Ten kto má slabosť pre dokonalé trávniky a tiché parky, určite navštívi Arlingtonský cintorín a memoriál Iwo Jimy. V čase okolo Memorial day tam bolo skutočne živo, taká tá obdoba naších vsšech svätých. Pochopiteľne kultúrne rozdiely človek vidí. Memoriál padlých mariňákov je hneď vedľa a zobrazuje jednu z najznámejších  fotografií z druhej svetovej vojny. K tomuto doporucujem vidieť filmy „Flags of our fathers“ a „Letters from Iwo Jima“. To len ak by ste nemali čo na práci a vedeli o čom to všetko je.

Opúšťame hlavné mesto a smerujeme do mesta troch pezidentov – Charlottesville, VA.  Saanti ma k tomuto mestu citové puto a keďze sme neboli vôbec ďaleko, tak prečo sa nezastaviť. Mestečko je to pekné, už trochu južanské. Z reštiky na ktorú sme boli zvedavý je obchod s handrami. Ako oddych je to fakt fajn, možno by stálo za to potiahnuť ešte ďalej na juh do Richmondu ak človeka zaujíma americká história (najmä obdobie občianskej vojny). Časovo sme na tom ale neboli nijak ideálne a tak bol Charlottesville najjužnejším bodom roadtripu. Čakala nás totiž cesta na Niagary dlhá 500 míľ. Ten večer sme ešte potiahli pár míľ na sever, severná časť Virgínie je skvelá. Hornatá a zákrutovitá, bola to radosť sledovať malebné okolie. Pochopiteľne sme sa držali ďalej od Interstate, skúsuli sme hornatu higway 33 s prejazdom cez Shenondoahský narodný park a mesto Front Royal. Zastavujeme v mestečku Winchester a míňame všetky tie McD`s a Burger Kings. Prednosť dávame zvyšujúcemu sa množstvu redneckov s pickupmi a najmä malému dineru menom “Five Guys“. Je sedem hodín večer, po takom svelom burgri sa mi chce všetko iné len šoférovať, čo znamená hľdanie miesta na odpočinok. Pretože v nohách toho máme už skutočne dosť. Voľba padá na Red roof Inn, motelovú sieť s myslím veľmi férovými cenami. Lokálne operované indickou rodinou (Thank you, come again), izba je super a oproti hostelom je to proste o triedu vyššie. Dokonca porovnateľné s troj a štvor hviezdičkovými hotelmi v nemecku. Takže minimálne v okolí hraníc Virginie a cestovateľ neurobí zle ak im dá zarobiť. Vaňa bola perfektná, posteľ pohodlná. Pretože k Niagare to bolo (ako sa neskôr ukázalo) neskutočne perfektných 350 míľ.

Advertisements