Tak tu máme polovicu leta za sebou. Pripomínam to len tým, ktorí si akosi nevšimli, že tie daždové mraky signalizujú dovolenkovú sezónu. Najdlhší deň roka už je za nami a dni sa začínajú krátiť. Čo mne osobne spôsobuje starosti. Nie preto, že dlhé večery preskúšajú pod pokrievkou držaný latentný alkoholizmus, ale jednoducho preto, že hodín keď je svetlo, je menej a menej. To znamená, že sa človek pomaly ani do hospy nedostane bez pouličného osvetlenia.

Mojím problémom je však niečo iné. Svetlo je limitujúci faktor pre uskutočnenie akcie The One Day – Brno – Vrútky. Stále si myslím, že nie som fyzicky pripravený. Ale bojím sa, že lepšie to už nebude. Takže rozhodnutie výbboru pre blbosti rozhodlo, že sobota 6.8.2011 bude tým dňom

Skutočne to beriem vážne. Prakticky nikam nechodím, alkoholu sa vyhýbam ako čert krížu a prakticky každý deň končím klasickým nakliknutím do pedálov Schwinna. Za posledné dva týždne som najazdil asi 600km, zničil pôvodný tachometer a rozhodil zo servisu vyladený bicykel. Medzi tymito všetkými jazdami mi utkveli v pamäti najmä dve

Cyklostezka 47 – Baťov kanál
Ten deň nezačal dobre. Pár dni pršalo a na našu strechu boli objednaní majstri hromozvodári. Nakoniec došli v sobotu a na moje veľké prekvapenie to zvládli dosť rýchlo. Keďže počasie nad Brnom bolo neisté, rozhodol som sa že zmením vzduch. Bicykel šiel na strechu Huňáča a zložil som ho až v Kroměříži. Toľko ospevovaná cyklocesta 47. Úsek do Kvasic skvelý. Popri rieke morave po novom chodníku. Bohužiaľ medzi Kvasicami a Otrokovicami sa človek musí plácať po ceste 3 triedy, našťastie s minimom aut. V Otrokovicích na cyklistov / korčuliarov čaká finesa a tou je maximálne úchylný prechod cez rieku energomostom.  To je ale na zažiatok dosť a perfektný nový chodník pokračuje až do mestečka Napajedla po most cez rieku Morava, následné 3 km sú šotolina, ktorá najmä inlajnistom vešmi zachutí. Je to možné obísť cez mesto, je to zachádzka asi 2km. Cesty sa stretnú v campingu pri jazerách. Tam som sa vďaka divokému značeniu stratil prvý krát. Doviedlo ma to znovu až do mesta, takže otočka a naspäť. Cez Moravu za Napajedlami treba prejsť ešte raz po priehradnom múre. tam vidiťelne pribudlo cyklistov, rieka sa rozdvojuje na hlavne rameno a kanál. Plavia sa tade loďky, chodník je nový a perfektný. Problémy môžu narobiť len občasné mostíky podnad kanál (3 až 4), tam to je trochu stiesnené a amatérom, prípadne ľudom s SPD je dobré poradiť aby šli krokom. Benefit zvončeka je v tomto prípade jasný. V Starom Meste kanál končí a znova pokračuje len rieka Morava. Problematické miesto číslo dva čo sa týka značenia – 47 odbočuje do centra a tam sa nejak stratí. Ak teda človek plánuje pokračovať smer Hodonín, musí zvoliť 47A ešte pred prechodom cez rieku. Na kuse to pripomína D-D-D-D kruci… D1. Áno, panelovka. Za podjazdom cesty E50 znova krásny cyklochodník až do Kostolan. Tam sa 47A láme, prechádza dosti divokým mostom cez moravu do Ostrožskej novej vsi. Tam som sa stratil posledný krát a stálo to zato. Plácaním sa v blate, keďze som zle odbočil som stratil mnoho síl a času. Rozhodnutie padlo zvesiť hlavu a pomýšľať na smer Kroměříž. Cesta naspäť bola pohodová a bez prekvapení. Aj relatívne neskoro (cca 18 hodín) bola cyklocesta najmä okolo kanálu plná. Chválim. Do budúcna však treba doladiť pár úsekov a dať značenie tam, kde sa človek môže stratiť. Domáci moc cyklochodník nepoznajú, takže rozpustilá huba človeka nezachrániBuchlov – krst ohňom
Jazdiť po rovinke je fajn. Človek sa kochá landšaftom a moc sa neunaví. Po sobotnom sklamaní z relatívne malého počtu kilometrov na Baťovom kanáli som sa rozhodol, že deň nato urobím test blížiaci sa realite. Rozhodol som sa ísť polovicu trasy, ktorú musím prejsť na ceste na Vrútky. Plán bol zdolať oba buchlovské výšľapy a zhodnoťiť ako som na tom.
Minimálna príprava, relatívne neskorý výjazd. Prepliesť sa Brnom a vyraziť zo Slatiny zabralo asi pol hodinu. Medzi Brnom a Slavkovom je par neprijemných stúpaní (o tom by mohli Napoleonovi vojaci dobre rozprávať), do Slavkova sa ale dostávam vcelku rýchlo za hodinu jazdy. Krátka pauza na odpočivadle s mlaďochmi ťahajúcimi z reichu vylietaného bawora, konverzujúcich na úrovni tých najhorších Bauerleinových očakávaní. Rovinka až do Nesovic, trochu boj s verom ale ide to dobre. V Nesovicich opúšťam hlavnú cestu pretože chcem vyskúšať alternatívu cez Koryčany. Predsa len šľapať na Buchlov s autami za zadkom nie je ideálne. Celkom pekný kraj, celkom pekné mesto a pekné okolie priehrady. V Stupave si dávam kofču a  premýšľam, že to skúsim pod hrad po lesnej ceste. Chyba. Rozbitá a hrozne strma lesná cesta. Tak to nie, naostro pojdem radšej po asfaltke. Tých pár aut vydržímPoviem úprimne, Buchlovské kopce a jazdenie deň predtým ma trochu unavilo a tak som si povedal, že sa zveziem do Nesovic (cca 16km) a odtiaľ využijem IDS JM, teda taký ten lokálny orientexpress do Brna. Na obed som sa zastavil v motoreste Samota. Skutočne môžem doporučit, aj keď pochopiteľne nemajú päť chodové degustačné menu, divinu robia skvelú. Evidentne som nebol jediný toho názaoru, pretože to tam praskalo vo švíkoch. Vlak v Nesovicích mi pohopiteľne ušiel pred nosom a tak som si povedal, ze to ešte nejak dotiahnem do Slavkova. Šlo to fajn.. Tam som zistil, že by som musel čakať ešte pol hodinu a tak som zmobilizoval zostávajúce sily a vyrazil cez Šlapky domov. Unavený, ale spokojný. Bude to stačiť?
Za posledný týždeň som prejazdil ďalších 250km. K dnešnému dňu mi teda ostáva srandovných 25km aby som mohol povedať, že som urobil všeko preto aby to vyšlo. Budem dúfať, budem sa snažiť. Budem bojovať, pretože sám viem, že viac pre úspech tohto šialeného plánu urobiť nemôžem

Advertisements