Je mnoho vecí v mojom životnom zozname, existuje však aj niečo čomu hovorím užší výber. Od mala som rád jazdil na bicykli a vždy som chcel vyskúšať vytrvalostnú cyklistiku. V mojom podaní 200+ km. Všetky tie Giro di Italia, Tour de France ma uvtrdzovali v tom, že ak človek chce, tak to dokáže aj v amatérskych podmienkach. Ja som si minulý víkend po dlhej príprave jeden z mojich životných cieľov splnil a skúsim to to tak nejak zhrnúť

Skôr než začnem vzletne popisovať udalosti na (našťastie nie až tak) horúcom & rušnom asfalte, musím sem umiestniť krátky disclaimer: Bez všetkej srandy, ono to nie je tak jednoduché ako sa to zdá a motivácia typu: keď to dala tá lama (to akože ja), tak to dám bez problémov. Písal som tu na blogu viackrát o prípravách a jazdení, za približne dva mesiace (jún a Júl) som najazdil na bicykli asi 1800km v tréningovom tempe. Dobre si takéto hlúposti rozmyslite

Príprava
Tá zahŕňala obetovanie všetkého voľného času bicyklu. Teda organizmu a bicyklu. Je v podstate jedno, či na extrémne dlhé trasy chce človek sedlať cestného Cannodala alebo niečo z retro truhlice. Bicykel musí byť čistý, nič nesmie tiecť, nič nesmie drhnúť. V podstate je potrebné zamerať sa najmä na:
– ergonómiu – poloha sedla (výškovo, vpred-vzad), nastavenie SPD, nastavenie riadidiel
– prevody – prehadzovačka-prešmykovač musia byť čisté a nastavené, reťaz čistá a správne namazaná
– náboje a pneumatiky – čisté, namazané, pneu spávne nahustené (radšej viac)
Berieme bicykel aký máme a premýšlame, čo sa s ním dá zvládnuť. Na niečo lepšie sa zvyká suprovo, ale v konečnom dôsledku je to podfuk na nás 😀

Pripraviť organizmus je náročnejšie. Určite treba veľa spať, dobre jesť a udržiavať si optimálnu hladinu alkoholu v krvi. Vlasne moment. S alkoholom opatrne. Chcel som napísať minerály a stopove prvky. Na internete sa toho váľa hafo. Zjednoduším to – treba sa hýbať a nežrať. Práprava môže spočívať v plávaní, behaní, tanci, korčuľovaní a podobne. Veľa ľuďí hovorí, že ich bolí rektum. Treba si kúpiť cyklonohavice s plienkou a dobre sedlo. Pre niekoho je limit 30, 50, 150, 250, 300km. Je to rôzne. Treba mať proste pevnejšie nervy ako naše ctené pozadie, kto vydrží dlhšie, vyhrá. Bolesti nôh k tomu patria, je to o tréningu a najmä o spravnom spôsobe pedálovania

Ideme na to
Pá ľudí mi doporučovalo tepomer. Mávol som nad tým rukou (chyba). Pri extrémne dlhých cestách je namáhaný celý organizmus. Svaly na nohách, ruky v kopcoch, kolená, chrbát, pľúca a srdce. To posledné som podcenil a skoro sa mi to vypomstilo. Po dlhšom výkone na hranici potenciálu tela je potrebné zabrániť únave jeho jednotlivých častí. To znamená minimalizovať kŕče (použitím správnych gélov), správnym dýchaním a najmä rovnomernosťou. Je esenciálne vytvoriť si približný plán, čo znamená vtedy a tedy by som mal byť tam a tam. Na rovinách a zjazdoch to zabráni hnaniu sa za lepším časom. Toto nie je tour de France. Vyhrá každý, kto príde do cieľa. Takže aj za stavu pohody treba ísť na menej ako sa cítime, pretože každú trochu energie, ktorú ušetríme, je možné spotrebovať keď bude zle. Zjazdy je dobré využívať na “pretiahnutie sa”. Toto je taká ta vata. Základ tvoria dve veci – staly prísun jednoducho aplikovateľnej energie a neustála hydratácia. V malých možstvách, ale často. Ak nastúpi hypotonický šok, je neskoro. Hydratovať len vodou je nebezpečné a pri veľkej spotrebe tekutín dokonca životu nebezpečné

The one day – Brno <-> Vrútky, 6.8.2011
Ten deň začí na vlastne už v piatok. S hrôzou ziťujem, že moje naivné predstavy že mi k výžive na celodennom šlapaní do pedálov bude stačiť Corny (…makes horny) Big s pár príchuťami, sú fakt z ríše snov. Takže dávam na radu skúseného cyklistu, z práce to nasmerujem rovno do Aktinu, kde vykladám na drevo asi 200kč za 2x endurance gel s protikŕčovými látkami, 2X Oh Yes proteínove tyčinky od ISS a jednu bielkovinovú oplatku od firmy Weider. Večer si chystám raňajky na sobotu a balím bágl. Povedal som si, že ešte pôjdem urobiť posledných 10km, len aby som vedel, že bicykel funguje ako má. Po návrate dofukujem pneumatiky a u prednej asi z nervozity odtrhnem ventil. To bolo o siedmej večer. Nadávajúc tam dávam jedinú záložnú dušu a verím, že na cca 250km nedostanem defekt. Vaňa a Demänovka na relax a hurá do postele. Za oknami sa blýska a ja si hovorím, že určite pekne zmoknem

O piatej ráno ma nekompromisne budí mešuge zvonec na telefóne. Keďže je August a ďaleko od stavu, keď sa to vonku dá nazvať bezoblačným ránom, potulujem sa šerom. Príprava hypotonického nápoja do batohu a liter a pol do fľaše do košíku. navyše beriem ešte 35ml IontStaru ako zálohu (S týmto hypotonickým nápojom som dlhodobo veľmi spokojný). Je 6.05 a teda už meškám 5 minút. Chcem niečo vtipného napisať na FB, ale telefón je proti. Kašlať na to

Idem na Slavkov, ale trochu inou trasou, pretože si tento deň užijem zrejme dosť aut a tak chcem začať pohodovejšie. Teda Šlapanice, Prace, Kobylnice a Slavkov. Hodina ubehla, ráno je to krásne a slnko sa už konečne vytiahlo vyššie. Prechádzam v podstate rovinkou cez Bučovice až do Nesovic, kde si dávam prvá pauzu. Je niečo po siedmej, pekných 20 stupňov, bezvetrie. Ideálne počasie. Od tohto bodu bude už stúpanie náročné, najmä od 47 kilometra (Kožušice) po motorest Samota, ktorý má nadmorskú výšku takmer 480 m.n.m. Prudký zjazd na križovatku pri Stupave a znova stupák na vrchol Buchlovských hôr. Tečie so mňa pot doslova potokmi, napriek zlým skúsenostiam si dávam dole prilbu, pretože sa to tsunami slanej vody nedá vydržať. Veľmi príjemný zjazd k zastávke Buchlov, ďalej to nie je až tak zadarmo, ale stále až za Stare Město v podstate z kopca. Pár km za UH telefonujem s otcom, nejak som si splietol checkpointy a keďže som sa mal ozvať z Buchlova, bol trochu nervózny. Prelievam si jonťák z fľašky do batohu, predsa len je hydratácia touto formou fakt jednoduchšia a účinnejšia.

Na rovine pred Uherským Brodom sa doťahujem na lokálneho Contadora, ktorý sa mi z nejakých neznámich príčin snaži uniknúť. Nárazy protivetru ho ale dost unavujú a asi po 5 km som za jeho zadkom, pýtam sa slušne či by ma nepotiahol, pretože mám ešte dnes pred sebou 160km. Nechápajúc radšej zastavuje a padá vysilením do priekopy. Śkoda, mohol mi byť užitočný. V Brode využívam luxusný asi 200 metrový cyklochodník (ach tie Eurodotácie) a začínam sa psychicky pripravovať na stúpanie. Najbližších 15km ma čaká 350 výškových metrov. Na novom objazde Bánova skúšam gel, ktorý si veziem. Chutí skvele a cítim sa akoby mi dal niekto tehlou cez držku. Ale zrejme obsahuje veľa telu a mysli prospešných látok a to znamená, že to ide fakt dobre takmer až pod vrchol.  Trochu sa oplachujem čistou a studenou vodou z prameňa a dúfam, že prakticky napoludnie buú mať v motoreste Rasová  voľno. Optimálne vonku, lebo z dôvodu úspory hmotnosti som nechal zámok doma. Neváham ani minútu a socializujem sa s jedným pánom, je proste škoda aby sedel pri stole sám. Veľa hostí sa otáča a ide hľadať niečo iné. Objednávam si gulášek a radlera. Viem, taktická chyba. Ale chcem to, lebo mám na to chuť a neberem ohľad na poobedie. Pol hoďku s tým bojujem, platím a následne idem robiť reklamu dobrej kuchyni tým, že sa rozvalim pred vchodom do travý do tieňa smreku. Je mi všetko jedno a cítim, že si aspon 30 minút musím pospať. Mám na tachometri 123 km a som v len v polovici…

Advertisements