Začínam strácať nervy. Je tretí kvartál (tak ako sa hovorí v bankovej sfére) roku 2011 a ja mám tento rok za sebou len 3 dni dovolenky. Je načase to zmeniť. Plánov na tento rok bolo dosť, peňazí pomenej, aj keď tieto dni sa to utriaslo tak, že vzhľadom na ročné obdobie sa projekt balkón posúva na jar 2012. Takže tie rezervy treba rozumne utratiť :-0

Pozvánka od Karin prišla neočakávane. teda skôr neočakávane bola informácia, ze svoju životnú cestu bude kráčať spolu s mladíkom menom Justin na Havajských ostrovoch. Keďže som od podstaty Yesmen, doslova som sa na svadobný obrat nanútil. A vyšlo to. Cestovať cez polovicu sveta a vidieť Havajské ostrovy. Jeden z bodov na zozname sa mierne posunul vyššie. S cestovateľskou dvojičkou Saanti sme sa však dohodli na miernom rozšírení programu. Prečo len Havaj, že?. Dní dovolenky je ušetrených veľa, takže áno, jasne – ideme do toho. Spojíme to zo západným pobrežím USA. Je úžasné ako sa vie v priebehu pár dní výrazne rozširovať program. Začali sme plánmi na týždeň Havaj a týžďen Westcoast. Pár brainstormingov a sedení a boli sme na týždnoch troch. Škoda, že už po ruke nemám grafy, kde sme to skladali tak aby to bolo ono. To však nebol koniec

Principiálne naštvatý na tunajšie sprostredkovateľské agentúry som začal hľadať letenky inde. Letenka bude odhadom tvoriť skoro polovicu nákladov, takže prečo neušetriť. Skôr než začali hrátky s Expediou a Cheaptickets, vyhrážal som sa milej Karin rôznymi spôsobmi aby dodala termín svadby, teda deň W (weddingday). Je to šikula a zvádla to zorganizovať dosť s predstihom a tak termín sa utriasol niekedy v polovici augusta na 8.11.2011. Existovali 4 alternatívy, kde sa posúvala mierka dni westcoast a Havaju. Spolu s hľadaním najvhodnejších letov. Kto pozná kombinatoriku, vie si domyslieť že to bolo sakra veľa dát. Sranda bola, že ako pravoverní IBMáci sme si na to proste dohodli mítink a čelenžovali sme naše brejny aby sme došli ku konsenzu.

Niekedy začiatkom augusta sa mi nájsť hrubú štruktúru letu. Vedel som že na Konu je lepšie letieť z pevniny a nie cez Honolulu. Vedel som že SFO je lacnejšie letisko ako LAX. Vedel som, že odlet z Prahy a Viedne je drahý. Spojiť to do jedného celku bol však problém. Rozložené do segmentov sa to však podarilo. Spojenie zapadného pobrežia a Big Islandu je možne aj z menšieho (lacnejšieho0 letiska v oaklande (v zátoke konglomerátu miest, kde leží aj San Fran0. Rozhodnuté. V zátoke jazdí BART, s dopravou tam nie je ziadny problém. Následne bolo treba riešiť odledt. Mníchov, Leipzig, Varšava, Bratislava, Viedeň, Londyn … a Budapešť. Spojenie z Ferigety do Londýna vyzeralo skvele, aj keď na začiatku sme koketovali o lete nejakym lowcostom do Londyna. Transport medzi Heathrow a Lutton/Statnstead je však pekelne drahý. Z ničoho nič sa objavila Budapešť. Mesto tak blízko a predsa len tak ďaleko. Čísla však sedia, matika nepustí. Výrazne nižšia cena oproti Viedni a Prahee. Ideme do toho. Posledné úpravy znamenajá, že si k časti Westcoast pridávame ešte jeden deň (120 USD je veľká motivácia). Nakoniec sme to ušmochlili takto:

Letenka je ten základ, od toho sa budeme odrážať. Hromada času na kvalitný roadtrip po západe USA a par pohodových dní na zoznámenie sa s Havajskými ostrovmi. Náramný problém vystál, keď sme zistli, že sa nemáme ako dostať do Budapešte. Student Agency a Eurolines uzavreli krásny kartel a jazdia tam ako naschvál uplne naopak ako sme potrebovali. Cesta vlakom bola drahá, človeka to vyhodí v centre. S báglami – tak to teda ani náhodou. Bol som hrozne milo prekvapené ochotou pár ľudí zaviesť nás tam. Blbé však je, že aj 16.11 treba naspäť do Brna. Nakoniec ma slepá zhoda náhod (dík Nika) doviedla k polooficiálnemu LTP na letisku Ferihegy. Patrí to akémusi hotelu. V cenníku stalo 26 dné 16 700 maďarských žiab. čo je asi polovica oproti ofiko parkovisku pri terminále dva. Keď som však dostal potvrdenie o rezervačke, suma bola ešte o 5 000 dolnouhorských grešlí nižšia. Takže niet čo riešiť – Kim-ir-senom tam, pohladiť, dať pusu a nechať 26 dní na parkplatzi. Po návrate cesta do Brna. Spojenie parkovisko terminál je ich busom. v cene parkovného. Sweet.

Na roadtripe po východe sa znova osvedčila Barborina (tak nazývam familiárne svoju TomTom7 navi bežiacu na starom dobrom PSA Mio P3600. Absolútna presnosť a istota v tejto oblasti je veľmi dúležitou časťou prípravy a samotnej cesty, teda tu je o starosť menej. Oldschool je ale oldschool a tak doma prechádzam otcovu zbierku máp a nachádzam dve, ktoré som mu podaroval po mojom roadtripíčatku z roku 2004. No nie sú nádherné? Papierová mapa navždy!!

Ostáva toľko príprav, toľko vecí. Dúfam, že tento týždeň aj napriek nasadeniu (ktorému nemci za vojny hovorili totálne) budem schopný dokončiť hrubý rozpis dní, aby bolo jasno ako flho bude potrebné auto. Znova sa vyplatilo hľadať cez Expediu a potešili aj kupóny – na iternete je ich dosť, niečo rozumného do CDP a Promotion Code určite nájdem. Zhrnuté a podčiarknuté, za zľavu je v podstate rozšírená poistka (väčšinou 15% zo sumy za požičanie). Esta, zdravotné poistenie (darcovia krvi zadara, ou yeah), periférne sledovať kurz doláru. už to znovu začína. Tie najpríjemnešie zimomriavky.

Advertisements