Sobota 22.Októbra o pol desiatej večer pacifického času znamená, že môj otec práve vstáva z postele a zrejme pôjde kúpiť v lokálnom Vrútockom obchodíku čerstvé pečivo. Po dlhých 18tich hodinách v lietadlách a frontách na imigračnom v NYC konečne pristávame na San Francisco Intl airport. Pol hodina k dobru sa takto večer brutálne hodí. Batožina v poriadku (poškodenie / strata minimalizovaná obídeniu Paríža veľkou okľukou). Je neskoro a náš hotel je blízko ale v podstae od ruky. Mám toho dosť a tak ideme na stanovište taxíkov. Máme smolu na Hondu s pohodom na CNG a de-facto žiadnym kufrom, najmä však na ryžožrúta, ktorého je tento deň evidentne prvý v práci. Po viacnásobnom skontrolovaní papierovej rezervácie nás vezie na opačnú stranu a vykladá pred HI asi 5 mil od toho nášho. Jednak mi nesedí číslo a jednak “to na google-street-view vyzeralo inak”. Po informáciach z frondesku sa ospravedlňuje a vezie nís na správnu adresu. Hovorí, že hotel bude asi nový. Whatever. Spánok (prekvapujúco osviežujúci) a kontinentálne raňajky nás stavajú na nohy o osmej ráno. Bývame v južnom SF, keďže ideme z mojich bodov a tých nie je nikdy dosť bola toto jedna z mála alternatív ako bývať v SF skutočne v pohodlnom hoteli s raňajkami a nedať za to ani cent. Vydávame sa na cca 15 minútový pochod na zástavku CALTRAIN – South SF. Má to výhodu, že to je takmer poruke (ehm – trocha chodenia ráno nikoho nezabije) a končí to na 4tej ulici, kúsok od Financial districtu.

Prvý deň trochu koketujeme s Financial districtom a na vlastné oči vidím squaterov, hipíkov a iných notjobov z akcie !!OCCUPY!!, usadili sa kúsok od Ferry building a sochy Gándiho. Slušný výhľad na nie tak ospevovaný bay bridge z miesta kde sa človek musí dostlova prebrodiť odpadkami. Hmm. Škoda toho. Na Chinatown sa zatiaľ necítim a tak popri Transamerica pyramid vedie cesta na asi najstrmšiu ulicu v SF. Šiel som tam naisto, spomienky z roku 2004 sa objavili okamžite, ulice Kearny a Brodway a následne pomaly pekne po štyroch do kopca 🙂 Výhľad na pyramídu ale aj na zvlnené staré centrum SF je pôsobivý. Pokračujeme na Telegraph hill, kde stoji Coit tower a socha Kolumba. Pekné miesto na oddych a rozhľad na Alcatraz, Downtown a Pier 39. K poslednému spomenútému smerujeme a po prerážaní sa davmi turistov si sadáme v pristave na lokálnu špecialitu samozrejme servírovanú v bochníku  chleba. Je víkend a všetky plavby na/okolo Alcatraz su plné. Máme brutálne neštastie, všetko na Alcatraz je plné až do utorka. Wow a to je koniec októbra. Z ničoho nič mám v ruke kupón od nejakej nemky, čím aspoň na plavbe po zátoke ušetríme 25 dolárov. Sweet 🙂

Cez Fort Mason a slušnú kopu historických lodí v Hyde Pier je to už len relatívne kúsok ku Golden Gate. A keďže pojem relatívne celkom vystihuje uhol pohľadu, dodávam že to trvalo asi 3 hodiny pešo, s prestávkou v Palace of Fine arts (vrátane krásnych záhrad). Je to tak tak a červeno-hnedo-hrdzavá krásavica odráža v Pacifiku zapadajúce slnko. Sedieť a sledovať to z pobrežia Presidia ma fakt niečo do seba. Je tma a tak bus číslo 76 je úplne presne to, čo človeka po celodennom behaní dopraví za stanicu Caltrainu. Forrestovským behom dobiehame jeden z posledných vlakov s vedomím, že ešte nás čaka prechádzka nepríliš burlesktným susedstvom South Airport Boulvardu.

Ako cez kopírak smerujeme ďalší deň priamo na jednu z atrakcii SF – historickú električku. Fronta zatiaľ vďaka faktu, že je predsa len relatívne skoro a pondelok, nenabrala monstrózne rozmery. Jazda rannou špičkou Downtownu je skvelý zážitok, na palube sú aj nejakí slováci – to musím podotknúť, pretože stretnúť krajana okrem stavby v čechách a WC vo Walmarte dá dosť zabrať. Vyskakujeme kúsok od Pier 39. Znova fronta, tentokrát na plavbu zátokou. Ak som si doteraz myslel, že fakt že z Alcatrazu oficálne nik nedoplával na breh robil z trestancov máásla, tak plavba po zátoke mi dáva pravidelne do držky zábradlím. Vlny sú tu skutočne veľké a z nejakého dôvodu je na vode vyslovene novembrové počasie. Runda okolo GG, okolo Tresure island a Alcatraz. Evidentne od obsadenia indiánmi do omietky nik neivestoval a tak celý Alcatrz pôsobí trochu ošumelo. Znova na pevných nohách a túžba vidieť ďaľší príklad kopcovitosti SF – Lombard street je prakticky taký ten Hollywood boulvard v SF. Mentálna pripomienka – treba to zísť autom. Vyhladnutí, ale spokojní, že stojíme na vlastnách nohách sa túlame po Chinatowne. Kašlať na sprievodcu a turisticky vychytanú čínu na južnj strane. Toto je ten pravý chinatown. V samoobslužnom bufáči za bratru 6 USD na hlavu skušsame všetko. Keďže personál vie anglicky len “Six Dollars” tak je to dosť experiment. Vrátane trochu obáv z hygienického štandardu zodpovedajúceho staničnej reštike v Přerove. Nikomu sa nič nestalo, jedlo skvelé, zážitok obrovský. Cez turistický Chinatown k Dragon Gate a odvážny plán dojsť pešo do Golden gate parku. Po piatich blokoch (z asi 25) letí uterák do ringu a sadáme na bus smer pobrežie a great higway. Na prebehnutie trochu veľké sústo, predsa len dni sú krátke a park Golden gate je ohromne veľký. Ono požičať si bicykel na deň – dva aj napriek šialeným kopcom fakt nie je zlý nápad. Dokonca si myslím, že GG park je bicyklom zvládnuteľný za pol dňa. Luxusne. Zmráka sa a moja snaha nájsť v tme Japanesse tea garden neprináša ovocie. Fyzicky na dne smerujeme na 4th street a čakanie na vlak zabíjame pitím skvelej horúcej čokolády v Panera bread & café.

Deň tri po preskočení povinnej rannej rutiny, ktorú trochu občerstvilo balenie vecí trávime v centre – South Market (SOMA), Financial district a Civic centre. Na jedenástu je objednané auto a tak s menšími pauzami na shopping a sŕkaním čaju v zapadnutom laoskom café smerujeme k pobočke Hertzu. Objednávanie cez Expediu prinieslo trochu zmätkov a tak máme dve poistky, čo chcem riešiť tým, že chcem vypovedať to z Expedie. Po 20 minútach na telefóne som nič nevybavil a akýsi mladomanželia nám vyfúkli bielu Corollu sedan. Takže čierny hatchback Matrix ku ktorého kufru som trochu skeptický a zrušená poistka z Hertzu. Auto poskakuje prvú míľu ako zajac, tie dva roky bez A/T sa ukúzali ako dlhá doba. nakoniec si zvykám aby som vymazal mentálnu poznámku zo včera, ideme zísť Lombard Street. Opojený z úspechu a žiadnej kolízie súhlasím so Saanti a ideme hľadať Japanesse tea gardens. Ďaleko sme deň predtým neboli, ale aj keby sme to našli – nič by z toho nebolo. Krásne miniatúrny kus Japonska v GG parku proste treba vidieť. So znepokojúcim meškaním smer hotel, kde ešte treba naložiť bágle a skutočne opatrne zabuchnúť zadné dvere

San Francisco ostáva za nami. Trasiem sa vzrušením. Ďalší roadtrip sa začína …

Advertisements