A je to tu – vzdy som dúfal, že k tejto udalosti nebudem musieť mať nejaký ofiálny preslov. Je ale fakt, že je to dnes už 4 deň, keď ľudia volajú, píšu a odovzdávajú drobnosti. Moc si toho vážim aj keď to viac než zvyčajne neviem (nechcem) ukázať. Je mi to ľúto, ale tak nejak neviem prežiť s úsmevom. Veľmi ma prekvapili kolegovia a zákazník, kde som nevedel skutočne koľká bije a proste ma prepadli nepripraveného. Fakt nie, tak príjemné prekvapko som ešte nezažil. O ten dar vlastne v konečnom dôsledku vôbec nešlo, pretože moja tradičná odpoveď čo chcem znie “nič, mám všetko čo potrebujem”. A je to vlastne pravda

Je fajn, že sa po dlhšom čase zastavili v mojej poloprázdnej rezidencii aj rodičia a ja som si prial len jedno aby som im mohol ukázať niečo nové. Bohužiaľ – v tejto oblasti som so sebou veľmi nespokojný a aj keď som socialistický plán bývať vo svojom do tridsiatky splnil už rok a pol dozadu, stále to nie je ono. Takže tu tridstiatku proste posuniem až na moment, keď sa zbavím doma akustiky koncetrného sálu a keď bude možné rozhliadnuť sa po okolí domu a nebude hroziť fraktúra hlavy z interakcie so strešnými oknami. Keď som v piatok v noci hnal prázdnou diaľnicou premýšlal či by som život za posledných 10 rokov chcel prežil inak. Prišiel som na to že radšej nie, pretože je veľlmi pravdepodobné, že by som vyrobil ešte viac prúserov ako tomu bolo doteraz. Takže žiadne “keby”. Zajtra je utorok, 17.1.2012. Proste budem pokračovať v tom čo som začal a všetko bude fajn. Na to dám krk

Ďakujem Vám všetkým, ktorí ste si spomenuli sami od seba, pripomenul vám to kalendár alebo niečo 4o je viac i-Friendly. Budem si priať len to zdravie. Pretože to mi chýba už dlhšie ako by bolo vhodné a ten zvyšok tak nejak príde sám od seba – teda to všetko je možné nejak ovplyvniť. U toho zdravia sa budem spoliehať asi na pomoc zhora

Advertisements