Tento týždeň som písal niečo o výzvach ktoré rád dostávam od svojich priateľov. Je to prakticky mesiac, keď mi na FB pingla správa s otázkou “Co ty seniore?? od jedného kamaráta z Prahy na tému Movember

Bolo to teda prvého novembra, keď som sa dozvedel o akci Movember. Podstatou v krátkosti je spolupatričnosť mužov s našimi bros v boji proti onkologickým ochoreniam akým je napríklad rakovina prostaty. Podpora či už súdržnosťou alebo finančným darom Mužom proti rakovine je vitaná a je na každom ako prispeje. Ja som to rozdelil na vypestovanie si poriadnych fi+stronskych bajúzov a malého finančného príspevku fundu MPR.

Nesplnil som to do uplnej podstaty, pretože ofiko bol štart podmienený oholenim sa dohladka. čo ma desí a je to asi 5 rokov, kedy som mal tvár ako detskú prdelku – štart teda znamenal moje tradičné trojdňové strnisko. Moj boj s pribúdajúcou bradou a fúzami nebudem moc popisovať. Po dvoch týždňoch mi to ale uz začalo vadiť, najmä pri športe. Predstava, že brade musim venovať viac pozornosti ma desila až do dnešného dňa, keď to celá paráda šla slávnostne dole. Na fazónu ala Chuck Norris som si posledné dni zvykol, má to výhodu že človek si zo sebou vždy nosí cašť obedu – ale asi to treba vedieť nosiť. Ja to neviem 🙂

Pôvodný zámer bol mať pod nosom hrebeň ala Ned Flanders. To som si však povedal, že by som vyzeral až príliš úchylne a keď som sa dneska v štádiu holenia videl, potvrdil som si to. Vizuál je tažko popisovať, hovorí sa “radšej raz vidieť ako stokrát čítať”. Prežil som to a dúfam, že o rok si to zopakujem

Advertisements