Na Poľsko som už skoro zabudol. Náš severný sused ma trochu sprofanované meno posypovou solľou, sklonmi k kšeftovaniu a večne prudiacimi motoristami na našich cestách. Je však fakt, že Poľsko skutočne má čo ponúknuť návštevníkom všetkých zameraní a preferencií a preto stojí za to to vyraziť buď

Ako najlepšia možnosť dostať sa do Krakova z Brna sa mi zdala diaľnica D1, následne R48 cez Příbor a Frýdek-Místek na hranice do Cieszyna. Odtiaľ až za Bielsko-Bialu vedie nova luxusná cesta diaľničného typu (nespoplatnená). Rýchla, kvalitná – proste rozumne investované eurodotácie. Následne to však skĺzne do typickej poľskej okresky a pri objeme premávky je to trochu utrpenie. Najmä fakt, že je to cca 100km trvajúca dedina, čo znamená výnimočne možnosť zrýchliť na 70. Prestávam sa diviť poliakom, ktorí za hranicami jazdia následne ako utrhnutí z reťaze. Alternatívou je spoplatnená dialnica A4, tam však treba ísť už od začiatku smer Ostrava.

Do Krakowa prichádzame v piatok podvečer, po zotmení. Keďže ubytko je v centre (rezervácia hotelov dopredu cez víkend je v Krakowe a okolí nutnosťou), bolo by hriechom nenasať atmosféru. Prvým zaujímavým faktom je, že najobľúbenejším drinkom je proste pivo, najmä domáce. Hrozivo draho (odpozorované na mnohých miestach) vychádza víno, kde za približne jeden a pol deci vína nevalnej kvality pýtaju 10 až 15 Zlotých. Zaujímavou alternatívou je návšteva relatívne častých obchodíkov Alkohole24 a nákup flašky, ktorá sa dá rozumne skonzumovať “na študenta” na nábreží rieky Wisla pod hradom Wawel. Netreba mať strach, žeby bol človek jediný – prirovnal by som to k Petrovu – Denisovým sadom v Brne, teda hafo baviacej sa mládeže v dvojiciach / skupinkách, popíjajúcich práve so sebou donesené víno. Okolo hradu je dobré zamieriť smerom do centra starého mesta na hlavné námestie (Rynek Główny) a vo všeobecnosti do uličiek medzi Wawelom a námestím. Aj po desiatej večer je to všetko príjemne naplnené ľudmi a nejedná sa o geisterstadt ako napríklad Brno (pravdaže mimo termínu odjazdov nočných rozjazdov). Všeobecne večerný život je príjemný, v centre je množstvo záhradiek a obsadenosť je znesiteľná (miesto je a človek nesedí sám). Ráno začíname v židovskej štvrti Kazimierz. Na tomto mieste jedna poznámka – židia uctievajú sobotu a tak je vačšina synagog a cintorínov zavretá. Pochopiteľne reštaurácie sú otvorené a ponúkajú veľmi solídnu tradičnú židovskú (a poľskú kuchyňu) za dobré ceny. Je dobré si všímať, či reštaurácia neá v ponuke obedové menu, takto je možné dať sa solídny obed do 20 Zlotých. Bez návštevy cintorínov celá ta štvrť nie je moc terno, na druhú stranu je to v centre mesta, takže je možné sa vrátiť do starého mesta k Wawelu a nabrežie Wisly. Tak sme urobili aj my – nádvorie Wawelu je zdarma, je možné vidieť od kráľovských komnát až po dračiu dieru. Dobre investované 4 Zloté sú u náštevy veže Sandomierska, z ktorej je perfektný výhľad nielen na Wawel ale aj na Krakow ako taký. Dračia jaskyňa má v letných mesiacoch úžasnú výhodu prírodou klimatizovaného priestoru. Cestou na hlavné námestie je dobré zastaviť sa pri kostole Petra a Pavla a vychladiť sa :-). Na Hlavnom námesti v centrálnej budove je množstvo obchodíkov so suvenírami, je dobré si nechať nákupy sem. Potulovať sa uličkami zaberie nejaký čas a hlad zaženie množstvo reštaurácií. Severným okrajom starého mesta je Barbakan. Ak ostávajú sily a čas, je dobré prejsť sa na Kosciuskov kopec z ktorého je pekný výhľad na západnú stranu mesta a Wawel. To by bolo z Krakowa viacmenej to povinne k videniu.

Presun do mesta Wielička je pomerne rýchly (z centra trva asi trištvrte hodinu na juh), mesto je známe svojou v UNESCO zapísanou soľnou baňou a drevenným kostolíkom (spontanne sme nenašli). Myslím, že je vhodné práve prenocovať vo Wieliczke a hneď ráno (od 9.00) je dobré vyraziť smer Kopanina Soli. Vládne tam trochu chaos, poliaci strikne rozlišujú skupiny a jednotlivcov. Výrazne drahšie skupiny v cudzom jazyku je možne obísť individuálnym vstupom s poľskou skupinou a vlastými poznámkami. Pripláca sa za fotografovanie, ale to sú rozumne investované peniaze. Zľavy na ISIC a Euro26 sú samozrejmosťou – Vsup je individualnych turistov je hneď vedľa pokladní. Cesta nadol bane je 26 poschodí po schodoch (nič pre ľudí so zlými kolenami), skupiny sa pohybujú veľmi rýchlo a je tam tendencia že jedna dobieha druhú (najmä pozor na japoncov). Nie celkom kóšer su aj svetelné efekty len na superkrátku dobu, takže sa bohužial treba držať v dave. Náladové chodby striedajá obrovské komnaty vyzdobené a využívané na spoločenské udalosti, prehliadka trvá asi dva a pol hodiny. Treba sa pripraviť na teplotu cca 15 stupňov a príležitostný vietor. Suveníry sú za rozumné ceny ale portfólio je jasné – všetko nejak súvisí so soľou 🙂 V skratke – ide o veľmi zaujímavú exkurziu s famoznými scenériami

Cesta do Osviencimu je hrozivo pomalá kombináciou dialnice A4 a okresky 44. Značenie v Osvienčime moc dobré nie je, v konečnom dôsledku však človek určite narazí na jeden z dvoch táborov. Z vlastnej skúsenosti je lepšie začať v Birkenau (Auschwitz II) – teda v novšom tábore za mestom. Vstup je voľný, tábor je rozložitý ale relatívne monotematický. Forma je skanzenová, bez expozícií. Od 15.00 je dobré zamieriť (buď individuálne autom, alebobo bezplatným shuttlom) do Auswitz museum, teda pôvodného koncentračného tábora. Do tretej totiž je nutné vstupovať organizovane so sprievodcom (za poplatok) po 15.00 je vstup tiež voľný. Platí sa symbolicky len za parkovanie. Prehliadka začína známim vstupom s tabuľou Arbeit macht frei, popri možstvu barákov, kde sú vystavené osobné vecí obetí smerujeme k stene smrti. Prehliadku je dobré zobrať vo forme osmičky, pri kuchyni je aj slovenská expozícia, obrazy a informácie sú veľmi zaujímave. netreba sa vyhnúť aj suterénom, kde sa robili pokusy s cyklonom B. Atmosfericky je Osviencim slabší ako napríklad Terezín, je tu však prítomná strašná minulosť. Prehliadka končí v splyňovacej komore, kde umrelo mnohotisíc ľudí, je to v protileteckom bunkri na zapadnej strane areálu. Množstvo ľudí bolo po pol štvrtej v nedeĺu akceptovateľné, žiadne fronty, žiadna tlačenica. Ak chce človek vztať úcu padlým sviečkou alebo kvetom, je dôležité ich umiestniť na vyhradené miesta, inak budú odstranené

Časová dotácia na tento výlet bola dva a pol dňa, celkový počet najazdených kilomentrov 700.

Advertisements