Mnoho ľudí nadáva na veľké autobazáre, pretože keď už idú kúpiť svoje vysnené auto majú oči doširoka a chcú v podstate nové auto za tretinu ceny. Ja som vlastne človek, ktorý nikdy jazdené auto nekupoval a autobazárom sa vyhýbam ako maďarský turista centru Žiliny. Došlo však aj na mňa. Bol som požiadaný ako človek s humanitným vzdelaním aby som sa tváril, že rozumiem mechanike aut a mám pomôcť pri výbere jazdeného Fordu Fusion

O AAA a Auto ESA som posledné roky čítal na internete len to najhoršie. Od podvodných zmlúv, cez zmeny v konfigurácii (znamená že u auta ktoré si človek vybral sa objavila náhodou výrazne staršia baterka, pneu, atď.). Povedal som si, že máme nejaké zákony a tie nás predsa musia chrániť. V krátkodobej pamäti som mal článok z idnesu ohľadom financovania. Investor sa však nenechal ukecať a tak sa išlo do Auto ESA v Brne. V tom čase mali akciu „nulové RPSN“ ktorá platila pre vozidlá kúpené za úver + akontáciu – /ver bol od firmy Cetelem (ugh).

Jeden  piatok sme sa o pol druhej dostavili do Auto Esa. Vozidlo bolo rezervované po nete, dovezené z inej pobočky. Jednalo sa o benzínový Fusion 1,4 z 2009 za dosť odvážnu cenu 140 000kč pri nákupe v hotovosti (aby to nebolo jednoduché, tak pri klasickom úvere bola cena 110 000kč, ale tam je známe že sa platí skutočne moc love za podpis zmluvy a úrok je strašidelný). Na cenu v cash bolo možné uplatniť akciu nulové RPSN s Cetelemom. Pred príchodom do bazáru som žiadal cez email o poplatky spojené s úverom, tie mi neboli poskytnuté písomnou formou, chceli mi telefonovať ale to som odmietol.

Strieborný Fusion stál nejak divne, bolo mi povedané že je to zimákmi v kufri. Povedal som si uhm, okay. Auto bolo deklarované ako bez chýb a zodpovedajúce 85 000km na palubných prístrojoch. Protokol o stave vozidla som nedostal, čo je absurdné pretože pri podpise zmluvy ho následne vytiahli. Zaujala ma značná korózia zadných brzdových bubnov, ramien podvozku a najmä koľajníc sedadiel v interiéri. Doma máme Fiestu, ktorá je vlastne základom Fusionu a tam nič také nebolo. Technik, ktorý moc neprudil a stále niekam odbiehal (pre mňa plus) tvrdil, že je to prostredím v akom auto jazdilo. Asi jazdilo v soľnej bani zrejme. Interiér vyzeral zle – zo 4 výduchov ventilácie boli 3 zlomené, to mi bolo odpovedané že ide o nedôležitú kozmetiku a že aj tak väčšina ľudí používa ofuk skla. To som nikomu nebral, ale podľa mňa nejde o bežné opotrebenie. Zlúpaná fólia na rádiu, ošúpaný volant a skutočne množstvo lepkavej špiny kam len oko dohliadlo. Z môjho pohľadu to auto bolo utopené / zaplavené ale technik hovoril že nie.

Pod viečkom olejovej vpuste bol mazľavý biely sajrajt, technik hovoril že to je fíčura Fordu. Nebola, nechal som si otvoriť ďalšieho Fusiona a Focusa. Mali to čisté, takže borec len pokrčil ramenami. Plastový kryt stieračov bol poistený „len tak aby to vydržalo predvádzaciu jazdu“, na to radšej nereagoval vôbec. Rozhodol som, že auto je za tie peniaze veľmi zlá kúpa. Doviezli nám o rok staršieho (2008) a to bolo uplne niečo iné, najmä ked stáli pri sebe. Utopený zadok vynikol ešte viac, samozrejme to malo na svedomí ťahanie prívesov a všeobecne veľká záťaž – prachovky a dorazy zadných tlmičov na odpis, unavené pružiny. Takže o štvrtej sme mali jasno, že berieme toho staršieho ale v značne lepšom stave (a drahšieho o 5000kč). Skúšobná jazda obnáša 800m okolo autobazáru, kde je možné maximálne skontrolovať že motor skutočne funguje a prevodovka radí po 3.prevodový stupeň. Brzdy, jazdu vo vyšších rýchlostiach si tu človek moc neoverí. Auto však malo málo km, boli tam nove doštičky, riadenie nebúchalo a ak keď sme auto nemohli vidieť z rampy (čo sa mi zdá divné, ale okay) povedal som si že podvozok zodpovedá veku a km.

Sadli sme si do kancelárie a bolo nám povedané, že do 40 minút prídeme na rad. Sedačky pohodlné, sadol som si tak aby som videl či niekto nemá tendenciu manipulovať s autom. Nemal. Technikovi a následne manažérovi som vytkol neplatnú lekárničku a nesvietiace svetlo ŠPZ. Sľúbili že to za tú ¾ hodinu dajú do poriadku. Prekvapivo sme sa 1645 nedostali na rad. Po uistení, že pôjde len o minúty sme čakali do 18:00 keď si nás slečna zavolala na schválenie úveru. Po predložení všetkých možných a nemožných potvrdení o príjme a zložení 33% akontácie sme mali počkať na výsledok z Cetelemu. Zo skúsenosti z mBank, Airbank, KB a pod si hovorím, že do 5 minút musia mať jasno. Omyl – trvalo to 30 minút, keď nám slečna prišla povedať že to teda schválené bolo

Následne začal papierový battle. Podpísaných bolo asi 8 rôznych dokumentov, medzi ktorými sa objavil konečne aj protokol o stave vozu. Z 4 úrovní auto dostalo 2 najlepšiu, ale pri rozpise chýb som si trhal vlasy. Všetky veci boli extrémne nadnesené (napríklad netesnosť prevodovky, vôľa v radení, opotrebované tlmiče), myslím, že si nechali otvorené dvierka v prípade akejkoľvek reklamácie. Najväčším trhákom bola však zmluva s Cetelemom. Áno, mohol by som blejmovať Cetelem a nie Auto ESA, ale ESA je sprostredkovateľ úveru takže blejmujem ich. Súčasťou úverovej zmluvy je aj žiadosť o revolvingový úver s RPSN 36%. A Teraz pozor – aby to kupujúci po hodinách v strese nemal jednoduché, sú tam použité dvojité negácie typu: “Zaškrtnutím políčka o nesúhlasím s nežádaním o neposkytnutím úvěru“. Je to síce výroková logika strednej školy, ale … Presne tak, férové to skutočne nie je a dokonca by som to označil za podlé. Autobazárová slečna ktorá bola zozačiatku jeden úsmev za druhým pri tomto dosť prešla na temnú stranu a začala byť mierne protivná. Nechcela to vysvetliť inak, nereagovala ani na zjednodušenú formu že skutočne o revolvingový uver nemáme záujem. Na otázku kedy dostaneme veľký TP bolo na začiatku povedane týždeň, po podpise poistky to bolo už 30 dní. Celková cena mierne narástla o 2000 kč za sprostredkovanie úveru, to samozrejme nebola suma veľká ale trochu zamrzelo, pretože sa to nikde predtým nespomenulo

Po vybavení papierov sme už počkali len 15 minút (uf), kým nám boli odovzdané kľúče a oznámené, že to svetlo bohužiaľ nešlo vymeniť. Lekárničku a vestu nám prehodili z vedľa stojaceho auta, zamávali a my sme sa s obrovskou radosťou o pol ôsmej (po 6 hodinách) vydali smerom domov.

Epilóg – jediný spôsob ako by som sa ja stal zákazníkom auto ESA je ten, že tam prídem, zložím peniaze na drevo a odídem s vedomím, že ich nikdy nechcem vidieť. Reči technikov treba pustiť druhým uchom, treba mať skutočne so sebou človeka ktorý aspoň trochu rozumie údržbe. Treba sa vyhnúť úverom a potom to pôjde. Ceny až tak hrozné nemajú, výber je okay. Len treba zabudnúť na bonusy atď, pretože papier (web) znesie veľa

Advertisements