A stalo sa. Je to už pár týždňov, ale je to stalé čerstvé. Pákrát som sa na to vyspal a stále je to super. Bola to pekná májová sobota, ktorej síce predchádzal obrovský stres. Ale vždy sa hovorilo, že ťažko na cvičisku ale ľahko na bojisku. A tak to bojisko bolo vlastne úplne super 🙂 Ale dostať sa na vytúžené bojisko znamenalo byť veľa času doslova hubou v blate.
Trištvrte roku dozadu sme si povedali, že to bude menšia svadba s najbližšou rodinou a kamarátmi. Prvotný pokus v Dolných Kounicích nevyšiel, pretože sme napriek krásnemu prostrediu na obrad nedokázali nájsť rozumné miesto na hostinu. Bola to veľká škoda, ale našli sme niečo iného. Rodinnú farmu Ovčí terasy. Miesto sme boli omrknúť, majiteľ sa zdal ako profík, čo nás dosť upokojilo.Sľúbil nám, že tesne po mojich narodeninách dohodneme menu vrátane rautu, výzdobu a ďalšie drobnosti. Z toho sľubu nakoniec nič nebolo a všetko sa posunulo na na začiatok marca na ich veľtrh. Z veľtrhu a ochutnávok bolo nakoniec asi 30 minútové stretnutie s ochutnávkou 2 vín a 4 jedál. Majitelia sa nepýtali, čo by sme chceli ale rovno doporučovali. No asi v tom vedia chodiť, hovorili sme si. Kvety a výzdobu sme vybrali, ale po prvýkrát sme narazili na zásadný problém – majitelia proste nevedeli dať dokopy ponuku. To je ako by človek staval barák a firma mu povedala, že nič riešit nemusí, veď oni to splácajú a následne pošlú faktúru – parádny pristup, však? Niečo sme však dohodli, niečo ostalo otvorené. Ďalší mesiac sme sa snažili doladiť večerné menu, s týmto si majitelia ani po osobnom stretnutí nevedeli dať rady. Absurdity typu 140kč za špuntovné za vlastné víno alebo možnosť vybrať si ich víno (ktoré vlastne ani nebolo ich, ale od iného vinára) za 180kč je len ukážkou snahy smerovať zákazníka len tam kam chcú a zdrať zákazníka doslova z kože. Neschopnosť reagovať 6 týždňov a následne to zabiť neschopnoťou zostaviť večerné menu z rozpočtu ktorý sme im dali vyvrcholili do smutne-srabáckeho momentu – 7 dní pred svadbou nám emailom oznámili, že všetko rušia. Po telefóne odmeraní a cynickí (poprianie krásneho svadobného dňa sa inak nazvať nedá) to proste ukončili. A tu prišiel ten stres 😀
Tu sme sa s Janičkou zomkli a žačali sme pracovať na plné obrátky. Pozvánky boli von, matrikárka objednaná, ľudia sa už tešili, DJ a fotograf dohodnutý, Jankine šaty objednané v salóne. Samozrejme všade zaplatené zálohy V Piatok sme po 15. telefonáte za pomoci Hanky našli hotelík v Bořeticích. Nevyzeralo to moc pekne na fotkách, ale povedali sme si, že z toho urobíme to najlepšie. Popoludní sme tam zabehli, pán provozní bol jednoducho geniálny borec. To čo sme s bio-eko magormi z Ovčích terás nedali za pol roka, sme tu dohodli za krátke sedenie a následne nám pán poslal hneď v pondelok kalkuláciu celej svadby. Obrad nám doporučil vo Velkých Pavlovicích, kde sme zistili, že sme predbehli našich dobrých kamarátov, ktorí sa berú o pár dní práve v Šlechtitelce.
Základ by teda bol, cez víkend sme si trochu oddýchli a komunikovali s pani cukrárkou. To bolo tiež trochu nervné, pretože sme nevedeli či naša dohoda platí alebo zrušením zo strany farmy prídeme aj o tortu. Nakoniec sme sa dohodli a to bolo skvelé, pretože pani Viktorinová je skutočne majsterka svojho remesla. Kvety sme sa rozhodli poriešiť v pondelok ráno, nervozne sme prešľapovali pred La Plevela. Tá story zo zrušenou svadbou rozbíjala ľady a pani aj napriek 4 svadbám v jej kalendári súhlasila. Všetko to v stredu opadlo a my sme zistili, že sme zvládli naplánovať svadbu týždeň dopredu (hostina, ubytovanie, kvety, torta a koláče). Udržali sme si fotografa a DJ a to sa ukázalo ako výborný krok.
Deň D nadišiel. V hotelíku mali nejakú pánsku akciu a keď som videl ráno vysadené prerazené dvere z pántov, žačal som byř trochu nervózny. Janka sa pripravovala, ja som behal tam a zpať po parkovisku. Panie upratovačky makali skutočne príkladne a ked prišli rodičia z ďalekej cesty, mohli sa preobliecť. Ale na dlhý oddych to už nebolo, museli sme sa presunúť. Vyšlo slnko spoza mrakov, prichádzali kamaráti a ďalšia rodina. Obrad bol krásny a povedal som si, že to nakoniec všetko pekne vyjde – mal som tam svoju krásnu nevestu, ocina a maminu a samozrejme Zuzku s oboma mládencami. Ani sa nám z toho miesta nechcelo, ale už sme sa tešili na obed. A že ten stál za to. Fakt som doteraz prekvapený na aký skvelý servis vrátane kuchára sme narazili vlastne náhodou. Príhovory oboch otcov, oba dojemné a predsa len rozdielne doplnil pan Č. svojím neotrelým vtipným preslovom. Ten deň ubiehal hrozne rýchlo – poobedňajšie kafe s vynikajúcou tortou, fotenie. Náš prvý tanec, ktorého sme sa báli dopadol fajn, večerné fotenie na rozľadni a vo vinohrade. To zvládol náš fotograf Petr zvádol parádne. O skvelú zabavu sa staral DJ Brad, ktorý nešetril Modrou ústricou (.. kluci, ti to mají rádi..). No a bujará zábava a snaha nezapáliť okolité vinohrady lampiónmi šťastia.
Svedkovia sa nám postarali o skvelé hry a pekné a vtipné video. Bol som nadšený zo všetkých ľudí, ktorí tam boli a aj s odstupom času stále dúfam, že sa im náš najkrajší deň páčil tak ako nám a moc im ďakujem za všetku podporu, dary a pekné slová (dokonca spoza polárneho kruhu), bola to skutočne paráda.
The other me 